Dodnes neviem ako sa dostali k môjmu menu. Viem však, že tiene vlastnej minulosti sa vznášajú nad každým z nás, bez ohľadu na naše želania. Nie, nikdy som nebol pravicovým, ani ľavicovým radikálom. Moje sídlisko bolo však v polovici devaťdesiatych rokov inkubátorom pochybných existencií, medzi ktoré som sa pravdepodobne zaradil. Možno divokou pubertou, prežitou nešťastnou náhodou na normalizačnom gymnáziu Bilíkova. Možno púšťaním videa Napalm Death počas prednášky pani Kresánkovej o tradičných kresťanských hodnotách, ktoré sa nám snažila vštepiť cestou tvrdého katechizmu. Možno troma copíkmi na (inak vyholenej) hlave, ktorými som pána riaditeľa Antalu priviedol na pokraj zrútenia. Výrazový extrémizmus, ktorý som si zvolil, bol spôsobom hľadania si vlastnej cesty, bol integrálnou súčasťou dospievania.
Výrazový extrémizmus patrí k puberte. Patrí k nej nepochybne aj nesúhlas s väčšinovými hodnotami, odpor k autoritám a potreba identifikovať sa s filozofiou, ktorá stelesňuje odpor.
Výrazový extrémizmus však nedáva nikomu právo zasiahnuť deštruktívne do života iných ľudí.
Ničenie hodnôt je nezmyslom. A ničenie života je spolu s nenávisťou jedným z nevyvrátiteľných dôkazov ľudskej hlúposti. Holá hlava, bombera, aj Martensky sú iba ďalším zo (samostatne neškodných) prejavov pubescentnej mysle, ktorá hľadá svoju vlastnú cestu.
Hlásanie nenávisti a násilie na inej ľudskej bytosti nepovažujem za prejav výrazového extrémizmu, sú to zločiny. Vrah bol, je a zostáva vrahom, bez ohľadu na masku, ktorú svojmu konaniu nasadí.
Spoločnosť, ktorá sa snaží o zachovanie ľudskosti aj pri konfrontácii s najťažším zločinom, sa chytá do vlastnej pasce. Nie rituálna pomsta, nie odpustenie, nie pokus o pochopenie mentality mladého človeka, ktorý zašiel na nesprávnu cestu. Ale NIE skutku, ktorý je neprípustný a neakceptovateľný. Spoločenská izolácia a odsúdenie vraha za čin, ktorý spáchal. Odsúdenie spoluvinníkov, nie ako ideológov, ale ako sprostých vrahov.
Ideológie sú pre ľudí, ktorí sú schopní myšlienkovej činnosti. Tí, ktorí vraždia z nenávisti, nemyslia. To, že si vrahovia vybrali tentokrát ideológiu neonacizmu, nie je kľúčové. Na prvom a hlavnom mieste sú vrahmi.
Premýšľam nad tým mladým človekom, ktorý sa vybral večer do Propíka niekoho zabiť. Pokúšam sa vidieť jeho očami. Nie, nie je to nácek.
Je to vrah. Prezlečený za nácka.
Svoje dezorientované vnútro, prázdne a pritom plné nenávisti, frustrácie a zášti, obliekol do bombery. Keby bol stretol v kľúčovom momente svojho hľadania satanistu, dnes by nenávisť smeroval proti kresťanskému Bohu. Keby stretol anarchistu, bol by radikálnym Antifákom.
Ktorýkoľvek z ponúknutých typov výrazového extrémizmu by však nezmenil nič na skutočnosti, že je vrahom.
Tí dvaja páni, ktorí ma navštívili v sobotu večer, hľadali vraha. Nemal som im ako pomôcť. Držím im ale palce, aby ho našli. Už dávno som nikomu nič tak veľmi neprial.