Ďalšími z kľúčových podmienok sú: primerané vystupovanie, kódex obliekania a verbálny prejav na požadovanejúrovni, spolu s istou predpokladateľnosťou reakcií a schopnosťousmiať sa na vtipoch klientov (zvlášť posledná zručnosť je mimoriadne dôležitá).
Zdravé sebavedomie je len jednouz ďalších determinánt úspechu. Preto rád priznávam, že vyššie uvedenýmischopnosťami vládnem. Rád tieto zručnosti využívam. Rád ich ukazujem. (Niekedyaž tak rád, že mi moji vlastní priatelia majú chuť dať po hube...)
Pred utorkovými biznis raňajkami s pánomMinistrom nemenovaného ministerstva v nemenovanom Najdrahšom hoteliv Bratislave som si bol istý všetkými zmienenými kvalitami. Vstúpil som doelegantného foyer elegantným krokom, pozdravil som recepčného slušným, aleodmeraným spôsobom. Sledujúc papierové šipky, vedúce do reštaurácie, somprešiel okolo rezervačného stolíka tak rázne, že sa ma manažér reštaurácie aninepokúsil zastaviť a opýtať sa na číslo izby. Cítil som všeobjímajúcipocit vlastnej dôležitosti, ktorý som si chcel plne vychutnať.
Našiel som voľný stôl vo fajčiarskej zóne, vyložilnoviny, otvorené na stránke FINANCIE (nedal by som sa predsa napriek svojmu humanistickému backgrounduzahanbiť biznismenmi, ktorých už bolajedáleň plná!) a začal som očami vyzerať známe tváre kolegov, ktorí bolina podujatie pozvaní. Nikoho som nezahliadol. Obslúžil som sa preto prišvédskych stoloch výberom fantastického južného ovocia, najsviežejšímimandarínkami, ananásmi, grepmi a pomarančami spolu s krájanými dvomidruhmi melónov a ďalšími neidentifikovanými, ale o to chutnejšími ovocnýmidobrotami.
Zopakoval som túto príjemnú procedúru dvakrát.Nechal som si od čašníčky priniesť kávu. Sŕkajúc skvelé ristretto, fajčiackamelku, voľkajúc si nad skvelým životom (biznis raňajky platí firma), začalsom si viacej všímať okolie. Niečo tu nehralo. Minister nikde. Žiadnikolegovia, žiadni známi. Žiadni bodyguardi, žiadny rozruch.
V neblahom tušení som pre istotunahliadol do mojej konzultantskej peňaženky: CASH 40,-Sk, ZMENKY 0,-, CENNÉPAPIERE 0,-, KARTA...DO PAŽE, KARTU SOM NECHAL DOMA!!!
Bolo po sebavedomí aj po vystupovaní. Po interpersonálnych zručnostiach aj verbálnom prejave.
BOL SOM V NESPRÁVNEJ NAJDRAHŠEJREŠTAURÁCII V MESTE, FIRMA POCHOPITEĽNE TIETO RAŇAJKY NEZAPLATILA A JA SOM NEMAL ANIVINDRU. (40,-Sk NIE JE v takej reštaurácii ani vindra...)
Nerád to priznávam.
Ale...
Zdrhol som.
Ako smrad.
Počkal som, kým si ma nikto z personálunebude všímať, pozbieral posledné zvyšky sebavedomia a s kabátom podpazuchou som prešiel okolo rezervačného stolíka, ktorý bol zároveň kasou. Poceste som pozdravil manažéra slušným, ale odmeraným spôsobom a drevenouchôdzou pokračoval cez elegantné foyer až pred hotel.
Potom som sa dal do trysku.
PS.
Už tam nikdy nepôjdem. Od samej hanby.
