Dar menom úzkosť

Autor: Peťo Rolný | 25.8.2005 o 10:11 | Karma článku: 12,36 | Prečítané:  14465x

Večer si sa cítil zvláštne. Sucho v ústach, telo akoby patrilo cudziemu človeku. Nevedel si sa sústrediť na písanie, nemal si chuť jesť. Odložil si stretnutie, ktoré si mal dohodnuté a na ktoré si sa dávno tešil. Zavrel si oči a pokúšal si sa zaspať. Myšlienky ti vírili hlavou, nevedel si ich spomaliť ani kontrolovať. Stratil si kontrolu nad ich tryskom. Zvnútra, niekde od srdca či bránice prichádzal tlak a zovretie, ktoré si nevedel identifikovať. Zovretie silnelo a dusilo a ty si sa pokúšal zaspať. Márne. V jednej chvíli, keď už si mal pocit, že sa topíš a nevládzeš sa nadýchnuť, strhol si sa na posteli premknutý hrôzou. Získal si vedomosť: tým zovretím je hrôza sama.

 PR

Noc si strávil zvinutý do polohy embrya, alergický na dotyk, ľútosť, súcit aj blízkosť. Prosil si, sám nevediac koho, aby to skončilo. Obrazy, ktoré si videl na pomedzí sna a reality, boli tvárami démonov. Sľubovali ti šialenstvo, sľubovali ti hrôzu. Bez dôvodu. Bez príčiny. Bez tvojho zavinenia.

Od strachu si otvoril oči a dúfal, že to prejde. Tváre zmizli. Hrôza zostala.

V jednej chvíli ťa napadlo, že hrôza, ktorá ťa drží vo svojich rukách a pomaly drví zvyšky tvojho rozumu, vedomia a radosti, tu zostane navždy. Že to už nikdy neskončí. Vtedy si si prvýkrát povedal, že z tohto pekla už neunikneš. Že sa z neho môžeš iba zabiť. Otvorila sa ti brána pekla.

Utekal si do kúpeľne, ovlažil si si tvár a pýtal si sa sám seba či je toto koniec. Koniec tvojej existencie medzi normálnymi, zdravými, šťastnými ľuďmi. Koniec tvojho rozumu. Pozeral si sa v zrkadle na vystrašené zviera. Tvoje oči videli tvár niekoho cudzieho. Do svitania si už nezaspal.

O piatej ráno si s nesmiernou námahou prehltol kus vianočky, ranná hygiena ťa stála nadľudské úsilie, tvár v zrkadle patrila stále niekomu cudziemu. Cítil si intenzívnu bolesť hlavy, na chvíľu ťa napadlo, či sa takto neprejavuje tumor, v lepšom prípade schizofrénia...

Cestou do práce si sa chvel strachom a nevyspatosťou. Ľudia v autobuse sa na teba dívali zvláštnymi pohľadmi a priestor bol pritesný. Opäť si pocítil tlak v hrudi, opäť si cítil päsť, ktorá ti zvierala hrtan, o chvíľu bola hrôza tak neznesiteľná, že si musel vystúpiť.Čierne myšlienky – tak si ich nazval – ti prúdili boľavou hlavou. Ani stopa po radosti, ani stopa pokoja, iba strach a úzkosť.

Prestal si sa tešiť na spánok. Do postele si líhaš so strachom. Vieš, čo k tebe príde namiesto spánku. Prestal si sa tešiť, prestal si vnímať príjemné. Čierne myšlienky a úzkosť ťa začali sprevádzať dňami, noci sa stali cestou peklom. Farby sa vytratili, zostala šeď.

Viem ako ti teraz je. Viem to preto, lebo som tam bol sám. V tých nociach aj v tých dňoch. Videl som za bránu pekla, pocítil som dych priepasti.

Vydrž.

Raz pochopíš, že si dostal dar. Že tvoja vnímavosť otvorila bránu, ktorou si zahliadol najhlbšiu priepasť smútku a strachu.

Raz uveríš, že si získal - schopnosť cítiť strach druhých ľudí, vidieť brány pekla aj v očiach tých, ktorí to pred inými nikdy nepriznajú, súcit, vcítenie do utrpenia druhých bytostí.

Vydrž.

Poďakuj sa za dar menom úzkosť. Stal si sa jedným z tých, ktorí zahliadli dno priepasti. O pár dní sa pohneš ďalej, o pár mesiacov bude lepšie. Niečo v tebe však zostane. Nezabudneš.

Vydrž.

Nie si sám.

Je nás viac, než si vieš predstaviť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Saková pred voľbami v tichosti zvyšuje platy policajtov cez príplatky

Osobný príplatok bude 120 eur, na západe krajiny 160 eur.


Už ste čítali?