Kacír

Autor: Peťo Rolný | 27.9.2005 o 10:11 | Karma článku: 11,34 | Prečítané:  3246x

Onoho pamätného roku sa spamätali ako prví. Marketingoví špecialisti na predaj poslednej istoty. Pribehli s brožúrkami, odznačikmi, strážnymi vežami, používajúc pri svojej kampani zbrane najťažšieho kalibru - strach, nádej a jedinú správnu voľbu. S tradíciou dlhšou, než ktorýkoľvek obchodný reťazec, s technikami premakanými tak, že herbalife, štartujúci z druhého miesta hneď po nich, mohol bylinkovo zelenieť od závisti. Divine sales representatives - božskí obchodní zástupcovia.

 PR

Počúval som ich pozorne a s úžasom. Pozývali ma na svoje prednášky, nechávali vyplňovať údajne úžasný oxfordský test osobnosti, volali ma spievať na slávu kadekomu a kadečomu, tancovať v kruhu, mručať hlbokým hlasom "óm", aj meniť svoj život jediným precitnutím. Ponúkali mi záchranu a spásu, nepochopil som však nikdy, pred čím.

Potom som si jedného dňa začal všímať ich techniku božského predaja. A zistil, že sa vôbec nelíši od techník predaja svetského, nízkeho a plytkého (telesného, sekulárneho, hrubosvetského...). Riadi sa ňou konieckoncov každý moderný predajca. Spočíva v popísaní neutešenej súčasnosti, detailnom popise budúcich hrôz a napokon, jedinečným riešením v podobe produktu.

Viery.

Produktu.

Počul som tých predajcov budúcej spásy toľko, že som už stratil prehľad o kvalite jednotlivých ponúk.

Neuveril som žiadnemu z nich - ako sa dá uveriť dvadsiatim obchodníkom, z ktorých každý ponúka tú istú prázdnu krabicu s inou nálepkou a tvrdí, že tá jeho je jediná, nespochybniteľná a správna. Takmer každý z božských obchodných zástupcov navyše očiernil v rámci svojej predvádzacej reči všetkých konkurentov. To nie je seriózne. To správny predajca nerobí.

Nekúpil som. Ani od jedného. Zobral som si len prospekty. Aby som si dobre vybral. A nikoho z nich neurazil. Nie z predajcov, ale ich nadriadených...Kto vie, aký majú vplyv...

A tak...

Na poličke vedľa kníh stojí malá ikona patriarchu bez mena, ktorú som si vybral spomedzi stovky iných na blšom trhu v Sofii. Totem zo psej lebky, ktorý som vyhral na ktoromsi potlachu v časoch dávno stratených, ma snáď chráni pred démonmi indiánov. Lávový kameň z Islandu ako ochrana pred trolmi, maska pohanského boha, ktorú babička doniesla v sedemdesiatych rokoch z Kuby, grécke pátričky, ktoré mi venovala krásna Grékyňa na pamiatku večera, ktorého obsah som dávno zabudol...sú tu zastúpení snáď všetci z "veľkej päťky".

Na celý ten sortiment sa z batikovaného plátna pozerá prísny Šiva. S trojzubcom v ruke a kobrou okolo krku. Keď som ho kupoval na trhu v Zurichu, usmiaty Ind mi povedal, že som si vybral dobre - môj Šiva sa usmieva. Len pár centimetrov od českého prekladu Koránu stojí Nový zákon- ani jeden z nich sa nedá prečítať od začiatku do konca...Bardon, Gleick, Grof, Watts, McKenna, Osho, Sri Chinmoi, ďalší a ďalší marketingoví špecialisti, ponúkajúci svoj produkt - a údajne moju poslednú záchranu.

Ani jeden z nich nehovorí hlasom môjho vnútra.

Aj tak ich mám rád. Každý z božských prospektov, či darčekov, ktoré majú prilákať zákazníka, na seba totiž viaže spomienku. Nie na budúcnosť plnú neistoty. Ale na človeka, s ktorým som tú spomienku stvoril. Živú bytosť. Vtedy a tam, tu a teraz.

Pozerám sa na môjho Šivu a pýtam sa ho, či rozmýšľam správne. Neodpovedá, je z látky. Látka nevie rozprávať. Len jeho tvár, ten obraz, ktorý stvoril človek, tak ako akýkoľvek iný obraz Najvyššieho, sa usmieva. Usmejem sa aj ja.

Úsmev stačí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Saková pred voľbami v tichosti zvyšuje platy policajtov cez príplatky

Osobný príplatok bude 120 eur, na západe krajiny 160 eur.


Už ste čítali?