Od momentu, kedy som vystúpil z lietadla a s úžasom sledoval nekonečné pole lávy, ktoré delí letisko Keflavík a Reykjavík, narastala vo mne fascinácia životom potomkov Vikingov - Islanďanov.
Hrdý národ, ktorý sa vymanil z područia Dánov po tisícročí útlaku (pripomína vám to niečo?) je zaujímavý z genetického hľadiska (rozlúštenie DNA sa realizuje na Islande z dôvodu minimálneho "znečistenia" miestneho genofondu) a je príkladom totálnej devastácie lesného fondu človekom (na Islande Vikingovia vyklčovali všetky stromy, takže tam lesy prakticky neexistujú).
Islanďania si zároveň ako jediný európsky národ zachovali starú tradíciu tvorby priezviska po krstnom mene otca. Gunnarovo priezvisko je Eriksson - jeho otec sa krstným menom volal Erik. Gunnarov syn má meno Vikingur (Viking) - Jeho priezvisko bude Gunnarsson. On dá svojmu synovi meno po sebe - Vikingur - a syn získa nádherné meno: Vikingur Vikingsson - Viking, syn Vikingov.
Viking je v princípe hrdý chlap. Ešte k nemu neprenikli výdobytky civilizácie typu: "aj muž môže plakať" a "prejav citov nie je prejavom slabosti"...Keď som mu niekoľkonásobne zaskočený náhlou tvrdosťou až krutosťou jeho reakcií položil otázku "Prečo neukážeš, čo skutočne cítiš?", odpovedal prekvapivo úprimne jediným slovom: "Načo."
Táto odpoveď ma priviedla k zaujímavému objavu: "A načo vlastne???"
Úprimnosť jeho vyjadrenia nemala nič spoločné so zmäkčilým postojom priemerného súčasného bratislavského metrosexuála, deliaceho sa o svoje pocity, plačúceho pri dojímavej scéne v dojímavom filme, jednoducho tým správnym citlivým mužom, s ktorým sa dá tak dobre porozprávať...
Zdrojom vikingského prístupu k životu je spôsob myslenia, ktorý som nazval „Saga – thinking“.
Pokladom múdrosti tohto národa sú totiž ságy – dávne hrdinské príbehy. Ságy, ktoré generácie bádateľov hľadali po celom území sopečného ostrova zapísané na kúskoch kože celé stáročia. (V niekoľkých prípadoch boli ságy nájdené aj ako súčasť obuvi - v zmysle hesla: "keď nie je na záplatu čižiem iná opracovaná koža- zíde sa aj tá so ságou")... Odkaz ság je krásny a jednoduchý: Ži čestne a spravodlivo a nepriateľov za ich zločiny spravodlivo trestaj (najlepšie obojručnou sekerou).
Hrdý Viking dávnych ság (podobne ako moslim) zomiera zásadne zbraňou a zásadne s odkazom na perách. Odkaz, ktorý vyslovuje vo svojej poslednej chvíli, má jediný význam: Vikingovo meno s ním bude spojené po celý zvyšok večnosti. Preto sú výroky Vikingov príkladom toho najlepšieho sarkazmu, aký poznám. Domnievam sa, že svoje posledné slová museli niektorí severskí hrdinovia pripravovať dlhé roky pred smrťou, aby si ich potomkovia pamätali ako SAKRA TVRDÝCH CHLAPOV.
Posúďte sami:
Slávny hrdina umiera po vzájomnej urážke a urputnom boji znepriatelených klanov. Pred smrťou stihne holými rukami zabiť piatich nepriateľov (ságy popisujú až sadistickým štýlom podrobnosti ako odseknuté ruky, nohy, krky...) až konečne dostáva do ľadviny osudový nôž s dlhou čepeľou. Keď klesá v predsmrtnom kŕči na kolená, odkáže generáciám svoje posolstvo slovami:
"TO BOL ŤAŽKÝ NÔŽ"
Alebo:
Najslávnejší islandský hrdina Gunnar z najslávnejšej Njalovej ságy bráni svoj domov na kopci pred celou hordou nepriateľov. Pomaly a systematicky ich na diaľku vraždí svojim lukom, ktorý preráža brnenia aj lebky. Zdá sa, že Gunnara skutočne nepremôže nikto. V kľúčovej chvíli (ako to už s hrdinami býva) mu praská tetiva. V zúfalstve prosí svoju manželku, ženu s krásnymi dlhými vlasmi, aby mu dala prameň svojich vlasov na novú tetivu. Tá odmieta, s odôvodnením, že ju nedávno urazil. Gunnar odpovedá: "Ako myslíš, druhýkrát sa ťa pýtať nebudem." (Chápete to??? On vie, že bez tetivy zomrie, ale druhýkrát sa nespýta!!!) Gunnarova svokra, ktorá stojí obďaleč, sa následne pridá k manželke a "podporí" Gunnara štandardným spôsobom slovami: "Tvoja drzosť je preveľká a hanba stihne tvoje meno na dlhé roky" (...)
Ranený Gunnar (trčí z neho dvadsať šípov, ale stále ešte holými rukami trhá na kusy nepriateľské hnáty) pomaly ustupuje k svojmu člnu a keď dostáva tú poslednú osudovú ranu, nadýchne sa a povie:
"VŠETKY SKUTKY ŽIEN SÚ CHLADNÉ."- a potom umrie.
Čo dodať?
A čo tým vlastne Gunnar myslel?
A akú vetu by ste si zvolili za svoju poslednú vy?
Island je skrátka jedinečný.
