Večný boj

Autor: Peťo Rolný | 18.5.2006 o 10:11 | Karma článku: 9,10 | Prečítané:  3708x

Práca konzultanta je vo svojej podstate adrenalínovým športom. Okrem zdraviu škodlivého stresu, množstva duševnej námahy a záťažových situácií, ktoré sú jej pravidelnou súčasťou, je tu aj jedno doslova smrteľné riziko. Nepriateľ, zákernejší než konzultant konkurencie. Nebezpečnejší, než zajtrajší deadline. Smrteľnejší, než zlý cashflow.

 PR

Môj boj s ním začal už pred 10 rokmi počas VŠ. Vtedy som prvýkrát pochopil jeho hrozivú moc, a svoju vlastnú slabosť a neschopnosť bojovať s ním. Som však dodnes odhodlaný nikdy sa mu nevzdať.

Bojím sa ho stále viac.

Objavujem ďalšie a ďalšie metódy na jeho potlačenie. Ani jedna nie je stopercentne účinná, napriek tomu, že niektoré sú nepríjemne, ba dokonca bolestivé.

Bojujem s ním už roky. Najprv ako účastník, neskôr ako protagonista seminárov, konferencií a prezentácií. Jeho štúdiu som venoval desiatky hodín. V dueloch s ním som napriek tomu vždy porazený.

Konferenčný spánok. (Známy aj ako spánok seminárny, spánok poradový, spánok mítingový, spánok koncertnovážnohudobný.)

A takto ma dostáva...

Sledujem prezentáciu a cítim ako sa môj dych stáva plytkejším a ľahším. Tvár prednášajúceho sa pomaly rozmazáva a ja sa pripravujem na boj. Sústredím sa na písanie poznámok a koncentráciu prenášam na sluchový aparát (zrakový práve prehráva). Do poznámok sa začína prepletať nekoordinovaná kresba pera v uvoľňujúcej sa ruke. Snažím sa sústrediť na každé slovo, ktoré píšem a hovorím si v duchu mantru: „Sústredím sa na každé slovo!“.

O pár sekúnd otváram oči a prekvapene hľadím na poznámkový zošit. Záznam končí slovami: „Súúúúúdííí kad_________slo____oo“

Tajne dúfam, že som nahlas nezachrápal.

Vybaľujem svoj úbohý arzenál zbraní proti konferenčnému spánku. Cieľ všetkých aktivít, uvedených nižšie, je jediný: Vyprovokovať kôru nadobličiek k vylúčeniu aspoň kvapky adrenalínu, ktorý by potlačil spánok a daroval mi tak aspoň pár minút koncentrácie:

Začínam napínaním svalu na lýtku až do momentu bolesti. Svalové napätie je tradičným nepriateľom spánku. O pár sekúnd otváram oči z hlbokého spánku – musím pridať.

Začínam sa štípať do ruky – bolesť evokuje pocit ohrozenia. Pocit ohrozenia = strach = adrenalín.

O pár sekúnd otváram oči z hlbokého spánku – musím vytiahnuť najstrašnejšiu zbraň.

Snažím sa zľaknúť. Za každú cenu a čohokoľvek. Vyvolávam v mysli predstavy hrôz a strachov...

Keď sa o pár sekúnd prebúdzam, kanie mi po brade slinka. A môj nepriateľ sa mi smeje, lebo ma zase dostal.

Nenávidím konferenčný spánok. Ako mu čeliť?

Práca konzultanta je vo svojej podstate adrenalínovým športom. Keď však práve adrenalín potrebujem ako soľ, je ho nedostatok.

Život nie je fér.

PS.

Na konferencii o vzdelávaní v oblasti sexuality ktorej som sa (ešte ako študent) zúčastnil koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia, sa jeden starší profesor, sediaci na stoličke vedľa mňa, neubránil (téma ho zďaleka nenadchýnala tak ako mňa) a zaspal. Po chvíľke (prechádzajúc do hlbšej hladiny spánku) uvoľnil análny zvierač a potom si, s prepáčením, nahlas uprdol. Len ho tak nadvihlo. Podráždene sa zamrvil, otvoril oči, s výrazom nevysloviteľnej hrôzy sa poobzeral okolo seba (každý mal práve vážny problém so svojim perom, špinou za nechtom, alebo sa viac než plne sústredil na prednášajúceho) a potom už do konca konferencie nezaspal. Žeby toto bol jediný správny recept???

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Saková pred voľbami v tichosti zvyšuje platy policajtov cez príplatky

Osobný príplatok bude 120 eur, na západe krajiny 160 eur.


Už ste čítali?