Nič, len pár kruhov vo vode

Autor: Peťo Rolný | 12.4.2005 o 10:22 | Karma článku: 16,68 | Prečítané:  4885x

Tisíc kilometrov sa ťahám cez polovicu Európy, len aby som ťa stretol a pochopil. Čakám na túto chvíľu už tri roky. Miliónkrát som si ju predstavoval, jej možné alternatívy, jej možné vyústenia. Od najpatetickejších po tie nežné, veselé a odľahčené. Nespočetnekrát som rozmýšľal nad obojstranným sklamaním z vytriezvenia. Bál sa tvojho pohľadu.

 PR

Áno, sme starší. Áno, mám redší porast na hlave, áno, mám okolo očí vrásky. Sú podstatne hlbšie ako keď som ťa prvýkrát uvidel. Hľadala si práve tvoje lietadlo na kodaňskom letisku. Ešte som vtedy nevedel, že ten let bude našim prvým spoločným. Ešte som vtedy nevedel, že mi daruješ najkrajšie chvíle môjho života, len aby si ma potom mohla odsúdiť na najhlbšie peklo. Áno, už viem, že to najstrašnejšie peklo som si spôsobil sám. Viem, že človek, ktorý ľúbi, potrebuje každodennú blízkosť, viem, viem, viem... Jednoducho som chcel veriť, že to dokážeme aj na diaľku. Nehovor nič, ani ja už dnes neverím.

A ty si chcela ísť so mnou na zmrzlinu. V ten deň pred tromi rokmi som tam nebol. Vlastne nikdy som tam nebol. A na každú zmrzlinu si musela ísť s niekým iným. Hlúpych tisíc kilometrov. Hlúpy vzťah na diaľku.

Tri roky cítim, že už nie som schopný cítiť nič k žiadnej inej. Tri roky hlúpej viery, že možno raz...

A teraz ležím v hotelovej izbe v tvojom meste. Prišiel som, aby som sa ti poďakoval a povedal ti, že som pochopil. Zavrel posledný list tejto knihy, oslobodil sa a pohol sa ďalej.

Tupo sa pozerám na vaše MTV. Po okraji obrazovky chodia SMS-ky ľudí, ktorí na audiotexové číslo posielajú ich zbohom Starému mužovi, ktorý odišiel. Čítam ich jednu po druhej a uvedomujem si prázdnotu, ktorá je jednou zo základných kvalít slov. A potom ti píšem, že som tu, že som prišiel. Že ťa chcem vidieť.

Čumím ďalej na MTV. Čítam si stošesťdesiatznakové diela, ktoré snáď ich autori považujú za krásne a úprimné a uvedomujem si trápnu prázdnotu všetkých vyznaní.

 
Potom zabzučí mobil.

Dnes nemáš čas, ale si rada, že som tu.

 Zajtra sa učíš.

 Pozajtra máš skúšku.

 Potom ďalšiu.

 Nemáš čas.

 Ale veľmi rada by si ma videla a strašne ťa to mrzí. Je ti ľúto, že sa neuvidíme. Naozaj by si rada...

 
...posledný večer pred odchodom sa prechádzam po parku s tvojou bývalou kamarátkou. Zaprisahal som sa, že nespomeniem pred ňou tvoje meno, aby nemala pocit, že je náhradou teba. Cítim prázdno. Ani bolesť, ani smútok. V parku cvrčia cikády, vzduch je ťažký a vlhký ako pred búrkou. A potom zabzučí mobil. Píše mi moja Dobrá čarodejnica západu Claire, ktorá má rada ľudí. Dáva mi radu, čo robiť. A tak, prvýkrát v živote, počúvam radu bosorky.

 
Nájdem v tráve kameň. Ťažký, studený, ostrý na hranách. Na chvíľu zavriem oči a vložím doň každý deň lásky, radosti, bolesti, úzkosti a smútku, ktorý je s tebou spojený. V srdci mám pocit ťažoby, ktorá každou sekundou narastá, zviera mi hrdlo, paralyzuje moje ruky, tlačí sa mi do očí. Bolesť, ktorá sa bráni, nechce odísť, bolo jej so mnou príliš dlho dobre. Navliekol som jej masku lásky a pestoval som si ju príliš dlho.

Kameň sa v mojej ruke zohrieva, Elena na mňa hľadí s otázkou v očiach. Naprahujem sa a hádžem kameň ďaleko do vody. Tak ako mi poradila bosorka z Cornwallu.

Zhlboka dýcham a pozerám na hladinu, ktorá kameň zhltla. Šíri sa po nej pár kruhov. Chvíľu.

Potom miznú. A hladina je opäť pokojná. Opäť môžem dýchať.

„Čo robíš?“ – nevydrží Elena.

„Dávam zbohom“ – hovorím jej.

Usmeje sa a dá mi pusu na líce.

Cestou z parku si kupujeme zmrzlinu na námestí. Je plné ľudí. Na jednej z veľkoplošných obrazoviek je priamy prenos z futbalového zápasu. O dve uličky ďalej na inom námestí a inej veľkoplošnej obrazovke ukazujú omšu za Starého muža, ktorý odišiel.

Zmrzlina je sladká a lepkavá.

A to je všetko. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Sulíkovci predvádzajú kolosálnu nezodpovednosť (týždeň Petra Schutza)

Putin poslal Trumpovi frčku.

Špeciálne Dobré ráno

Špeciálny podcast: Hamburger mi nevedeli spraviť ani u Gordona Ramsaya

Pilotná epizóda gastronomického podcastu.


Už ste čítali?